Hobbitova cesta za fantáziou – recenzia

Účinkujú: Štefan Richtárek, Pavol Buocik, Gabriela Mušková ; Réžia: Jakub Nvota ;

Hudba: Kamil Mikulčík ; Scenár: Jakub Nvota – voľná úprava, podľa divadelnej hry J. Gordina ; Scenár a kostýmy: Nataša Janíková

 

     Výborná vlaňajšia divadelná hra Doktor Faust, ktorú humorne odohrali ochotníci z Tisovca nasadila vysokú latku predstaveniu, ktoré našim študentom prinieslo Divadelné centrum z Martina minulý týždeň. Príbeh o Hobbitovi, ktorý podľa voľnej úpravy hry J. Gordina napísal a režíroval Jakub Nvota však nesklamal, a v sedemdesiat minútovom trvaní nám spríjemnil stredajšie odpoludnie.

     Celá akcia sa konala v hnúšťanskom kultúrnom dome, na ktorého javisku nás čakali pripravené nezvyčajné kulisy s nádychom fantázie. Na začiatku príbehu nás privítal divadelník, ktorý sa sťažoval na svoju jedinú hysterickú herečku a chýbal mu herec na obsadenie do úlohy hobbita. Vhodnú náhradu našiel v postave vymetača, ktorý žil utiahnutým spôsobom so svojou starou mamou, jedával len rožky s paštétou, v minulosti „hviezdil“ v matematike a školu ani nedokončil, čo ovplyvnilo aj jeho terajší život. Jeho stereotypný život bez kúska fantázie bol neskutočne nudný a tak sa ho rozprávač príbehu aj so svojou herečkou, maličkou ako trpaslík, snažil oživiť a zobrať hrdinu na cestu za čarovným prsteňom.              

     Hercom sa naozaj podarilo vtiahnuť diváka do deja a navnadiť ho do správnej atmosféry. Spomedzi nich však vynikala flexibilná Gabriela Mušková, ktorá sa do svojich rol ponorila celým svojim srdcom a dokonale znázornila bláznivého archanjela Gabriela, vymetačovu zosnulú matku z minulosti, a nakoniec aj zhovievavú smrť, ktorí sprevádzali nášho „hobbita“ na jeho púti za zážitkami. Kostýmy navrhnuté Natašou Janíkovou boli veľmi jednoduché až primitívne, napr.: stará biela plachta pre anjela, ošúchané zanedbané oblečenie vymetača alebo extravagantná lacná kravata rozprávača,  ale na druhej strane dostatočne vystihovali jednotlivé postavy. Bolo očividné, že divadelníci spolupracujú už dlhšiu dobu a sú naladení na jednu nôtu, pretože pri zaváhaniach a výpadkoch v texte sa dokonale doplnili improvizáciou. Celkový dojem v malej miere kazil hudobný podklad Kamila Mikulčíka, ktorým boli len krátke útržky zvukov a prerušované skladby.

     Toto divadelné predstavenie určené najmä pre stredné školy a druhý stupeň základných škôl zaujalo aj pedagogický dozor, ktorý bol prítomný v sále. Stalo sa tak možno aj vďaka odborným slovám z jednotlivých školských predmetov, ktoré boli vtipne zakomponované do dialógov. Ak sa v publiku nachádzali aj žiaci, ktorí nevládali držať otvorené svoje viečka a radšej sa ponorili do dreveného sedadla ako do hobbitovej cesty za fantáziou, určite na to mali iné dôvody ako nudnosť tejto hry. Jej záver bol neukončený práve preto, aby sa každý zamyslel nad hlavnou myšlienkou tohto príbehu a naplnil sa tak jeho cieľ. Uhádli ste ju? 

 

 

 

 

                                                                                         (Michaela Rudová, SEPTIMA)

This entry was posted in Novinky. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s