Detektívka od Ondra Bútora

KAPITOLA 1 Hnúšťa

Pametám si to ako by to bolo včera. Bol to zase jeden nudný deň v práci. Keď som v tom začul výbuch v šéfovej kancelárii. Bolo takmer isté, že ide o C 4 pretože vybuchla policajná základňa. V ten večer som mal nočnú stráž, takže ja som na šťastie nebol dnu. Nasadol som do auta a chcel som volať o pomoc, lenže vysielačka bola hluchá. Tak som sa rýchlo vybral do najbližšej nemocnice. Išli za mnou dva autá, odbočil som na všetkých možných zákrutách, no nezbavil som sa ich. Keď som bol asi 100 metrov od nemocnice zo strešného okna auta po mne spustili paľbu. Mal som 3 defekty, auto cele rozstrieľané, ale keď som si myslel, že je so mnou koniec, nejaký záhadný človek prišiel ku mne na motorke. Preskočil som na motorku a moje auto vybuchlo. Ten motorkár poznal skratky, do ktorých sa nezmestí auto, a preto sme im ušli, no vedel som, že to nie je koniec. Keď sme prišli do domu toho záhadného motorkára, zistil som jedno: ten záhadný motorkár je žena. Mala krásne dlhé blond vlasy, oči modré ako ten najžiarivejší oceán. V tom momente, keď si dala dole prilbu, ma napadla len jediná otázka: „Ako sa volá?“ Tak som sa jej to spýtal. A ona my odpovedala: „Volám sa Michaela Vanvorsdová.“. V ten večer mi urobila večeru, najedli sme sa a išli sme spať. No spali sme v dvoch izbách, v jednej ona, v druhej ja. Ráno som sa o nej dozvedel niečo viac. Boli to iba maličkosti, no jednu vec máme spoločnú: aj jej aj mne idú tí ľudia po krku. Potom sme šli do garáží. Mala tam dve motorky, takže som jednu riadil ja a druhú ona. Keď bolo 9:30 vyrazili sme na cesty, presnejšie do jedného malého štátu, kde by nás nehľadali. Ten štát sa volal Slovensko.

Presnejšie išli sme do Hnúšte, no aj tam sme ich  zahliadli, tak sme sa skryli do lesa. Utáborili sme sa tam. Potom povedala Michaela, že ide nakúpiť jedlo. Bola preč nejako dlho tak som začal mať obavy. Niečo zašuchotalo v kríkoch, tak som sadol na jej motorku, pretože bola lepšia a uháňal som preč. Po 30 metroch som pribrzdil a obzrel sa. Jeden granát pristál v našom tábore a jeden vedľa mňa. Dupol som na plyn, no nestačilo to. Výbuch poškodil benzínovú nádrž a tak som nedošiel ďaleko, ale vyskočil som na jeden kamión s vlekom. Nemal som žiadne veci všetko vybuchlo, ale v tom som uvidel Michaelu pomohol som jej vystúpiť na kamión. Michaela však na mňa zdvihla zbraň. Bolo isté, že robila pre nich! Keď kamión zabrzdil, zhodil ju dole. Teda skoro, držala sa z posledných síl. Keď som opäť zabrzdil, zľakla sa a postrelila sa do hrude. Nevedel som sa rozhodnúť, či ju mám vytiahnuť alebo zhodiť. Keď som jej podával ruku, spadla. Bola na mieste mŕtva a tak som sa naučil, že dievča s dobrým meak-upom nemá vždy dobré srdce. V Brezove som z kamióna vyskočil. Hovoril som si: „Čo ďalej?“ Takže použil som plán B a ten bol letieť cez more dakde ďaleko.

                                                                                                   

KAPITOLA 2 Hawai

Keď som bol v lietadle, dozvedel som sa, že tá mrcha Michaela prežila a tým zloduchom  povedala o pláne B a moje lietadlo zostrelili. Keď šlo k zemi, podarilo sa mi na jeden ostrov vyskočiť s padákom  a keď som bol vo výške 17-20 metrov, padák sa pretrhol a poranil som si ruku. Bola to otvorená rana. V havarovanom lietadle som našiel lekárničku, ale tá mi dlho nevydrží – maximálne tak 14 dní a potom vykrvácam. Bolo mi jasné, že nemám veľa času. Moje hlavné táborisko bolo v lietadle. Našli sa tam aj nejaké potraviny, no šanca opraviť lietadlo bola veľmi malá a tak som sa rozhodol, že odídem z ostrova plťkou.

Deň-2

Postaviť plťku bolo čoraz ťažšie a zásoby jedla sa míňali ako vlny v mori. Základy plťky by aj boli pomaly hotové.

            Deň-7

Plťka je konečne dostavaná,  no jedlo mi nevydrží viac ako 2 dni.

Deň-10

Toto je moja posledná večera.

Deň-11

Konečne vyplávam na more. Cesta na najbližší ostrov obývaný ľuďmi je Hawai. Cesta trvala 2 dni, no zachytila ma búrka. Našli ma ľudia z Hawaia a dva týždne som ležal v Hawaiskej nemocnici. Keď ma pustili, ani na Hawai som nemal pokoja, takže som najbližším lietadlom letel do  Las Vegas. No Michaelini muži prehľadávali lietadlo a preto som sa skryl v lietadle na záchodoch. Keď lietadlo pristálo, rýchlo som si zobral taxík čo najďalej od letiska, ale jeden muž si ma všimol a na motorke uháňal za nami. Rozstrieľal iba taxikára, potom som zatiahol ručnú brzdu a motorkára prehodilo cez kapotu auta. Zobral som si jeho zbraň, motorku, vybavenie a rýchlo som zdrhol. V Las Vegas som zamieril do hotela Corleone a tam som prespal.

 

KAPITOLA3 Nezvyčajné problémy

Keď som šiel na motorke, našli ma. Michaela ich viedla na motorke a šli za ňou na aute. No, čo moje oči nevidia, hodila granát rovno do auta, ktoré nato vybuchlo. Bol som zmetený a ona šla na motorke rovno za mnou. Nevedel som čo mám robiť. Musel som rýchlo uvažovať, tak som zastal a zastavila aj ona, pozreli sme sa na seba, naše tváre sa približovali k sebe vyzeralo to ako bozk, keď sme v tom naraz započuli policajnú sirénu. Rozdelili sme sa a povedali sme si, že sa stretneme zajtra o 00:00 v Národnom parku. Prišiel som tam, no ona tam nebola Myslel som si, že ma oklamala, tak som šiel k nej na hotelovú izbu. Bývala v hotely Los Santos. Ten hotel bol oproti hotelu Corleone, takže som to nemal ďaleko. Spýtal som sa, že aké má číslo izby a oni my povedali, že jej číslo hotelovej izby je 216. Šiel som sa pozrieť do izby, všetky veci boli rozhádzané, lebo niečo hľadali. Možno som to bol ja…

 

KAPITOLA4  Mokačíno

Nevedel som, čo mám robiť, tak som sa vrátil do hotela Corlenone a prespal som tam. Na druhý deň ráno mi zavolala Michaela, že je vystrašená a aby som šiel po ňu. Keď som sa jej spýtal, čo sa stalo, rozplakala sa a keď som sa jej spýtal kde je, tak mi povedala, že niekde blízko Stone Hange. Tak som tam odletel prvým vrtuľníkom a hľadal som ju tam 2 hodiny. Potom mi prišiel hovor z neznámeho čísla, že ak ešte chcem vidieť Michaelu živú, tak mám priniesť tučné výkupné vo výške 60 000 000 dolárov v neoznačených bankovkách.

 

KAPITOLA-5 Výkupné

Zohnať výkupné nebolo najľahšie, ale spomenul som si na môjho kamaráta Falošného Janyho, ktorý sedel v base za nelegálne vyrobené peniaze a tak som sa u neho zastavil a povedal mu, čo sa stalo. Okamžite šiel so mnou, pretože Michaelu poznal. A tak sme vyrobili peniaze a šli na miesto určenia. No, bola tam len Michaela, peniaze sme mali nechať tam a odísť. A tak sa aj stalo. Cestou domov sa nič zaujímavé nestalo. Bola kľudná noc. To isté sa však nedá povedať o ráne. Ráno bolo veľmi zlé, pretože keď sme dorazili do Janyho domu. Jany šiel dnu po jedlo a zásoby. Zrazu sme započuli výstrely. Keď Jany vyšiel z domu, krvácal. Mal strelnú ranu pod srdcom. Michaela mu to hneď ošetrila, pretože chodila na kurz prvej pomoci.

 

KAPITOLA-6 Peťova verzia

Ihneď sme sa rozhodli opustiť mesto. Jany zavolal chlapíkovi menom Jahny. S ním sme sa stretli 20 km na sever od mesta. Jahny jazdil na tmavomodrom forde, ktorý sa volal Ford MUSTANG GT 500. Otvoril kufor a vybral odtiaľ 3 pištole. Ja som dostal jednu, jednu si nechal pre seba a jednu odložil, pretože Michaela ma UZI a Jany mal brokovnicu. Potom sme sa rozdelili a každý šiel iným smerom.

 

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

 

ONDREJ BÚTOR, 3.A 

 

This entry was posted in Naša tvorba :-). Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s