Branecký

Vážená pani riaditeľka, páni profesori, milí študenti gymnázia,
konečne sa môžeme postaviť na stranu tých ,ktorí už úspešne zvládli takzvaný Branný kurz alebo po našom študentskom, nie veľmi peknom jazyku Branecký.
Branného kurzu sa zúčastnili dve triedy a to 3.B a 7.A trieda v dňoch od 13. – 15. októbra 2010. Všetci sme boli ubytovaní v chate Kokava Háj. Na chate nás veľmi milo privítali a keď sme zistili ako fantasticky varia, boli nám všetci ešte viac sympatickí. Po každom náročnom dni sme sa tešili na večerný program a teplé postieľky.

 


Prvý deň
Prišli sme na chatu a zoznámili sme sa s novým prostredím. Krása, nádherne počasie, úžasná chata, úžasný kolektív. Už sa tešíme čo budeme robiť po obede.

Po obede, niečo po 13:30
Rozdelili sme sa do skupín. Už začíname tušiť, že nič ľahké nás nečaká. Pani profesorky a pán profesor majú „potmehúcky“ úsmev na tvári, v taškách a škatuliach nosia zvláštne veci.

Po večeri, niečo po 18:00
Sme unavení. Všetci sme sa fantasticky najedli a máme svalovku. Prvý deň prekvapil každého inak. Okúsili sme aj krutosť plynovej masky a už vieme, čo to je mať mokré kolená. Vyhrali tí, čo sa len boli prejsť a nabrali vedomosti z kartografie. Raz však všetci zistia, čo znamená: ,,Pozor plyn!”.

Posledný deň
Sme unavení, ale ešte sa nikto z nás nevzdáva. Po chate sa šíri, že posledný deň sa nespí, avšak po 22.00 je každý ako zarezaný.

Piatok 02:00 ráno
Poplach! Po chodbe sa nesie zvuk píšťalky a niekto krčí poplach. Sen sa mení na budík o druhej hodine ráno. Po pár minútach sme všetci oblečení na terase chaty a čakáme na pokyny. Ani sme sa nenazdali a kráčali sme, ale niekedy aj v pokluse, aby nebola taká zima, hore cestou. Pokyny zneli, že nás na ceste hore niekde čaká profesor. Cestou sa naše pocity menili z chvíľky hundrania, na nervozitu, že ďalej sa nám už nechce, po smiechy, až sme nakoniec všetci spievali. Nádhera, postupne každému dochádza trpezlivosť a vraciame sa späť. Študenti sa schádzajú a zisťujú, že pán profesor nás čaká dole a my sme sa len prešli.
Branný kurz je drina, ale zanechá nádherné spomienky pre každého študenta, avšak s istotou vám každý povie, že to mohlo dopadnúť aj horšie a toto bola len malá rozcvička s veľkou kopou úsmevu.

Ďakujeme naším profesorom, že nám pripravili zaujímavý program a vybrali krásne miesto na túto príležitosť. Aj keď sme uhundraní, ešte stále vieme byť vďační.

S úsmevom študentka gymnázia Simona Sojková 🙂

This entry was posted in Novinky. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s