MadgerLife – 1. časť

Volám sa Candice Ambrose. Som devätnásťročná ročná blondína so zmyslom pre humor. Moji priatelia hovoria, že mám dokonalý úsmev a nádherné oči, pod ktorými sa  vraj skrýva moja neodolateľnosť. Som otvorená osoba, totiž vždy poviem to, čo si myslím a nedávam si pred ústa servítku. Žijem obyčajný život tínedžerky. Veľmi dobre si rozumiem so svojím sedemnásťročným bratom Mattom. Od svojich siedmych rokov bývame s  tetou Emilly, s ktorou si veľmi nerozumieme. Nemáme s ňou vybudovaný dobrý vzťah, nemáme sa s ňou o čom rozprávať. Jediné čo od nás čaká je pomoc. Je to veľmi nepochopiteľná osoba, nevie čo chce a to ma na nej vie poriadne vytočiť. Matt a ja to niekedy nezvládame a rozmýšľame, že sa odsťahujeme, ale nemôžeme, nedokážeme to tu opustiť. Nedokážeme opustiť všetky spomienky, hlavne nie tie na mamu. Moja a Mattova mamka zomrela pri autohavárii. Veľmi nám chýba, pretože ona bola jediná, ktorá nám vedela pomôcť vo všetkom. Nedokážem nemyslieť na ňu. Vždy, keď mám nejaký problém, čakám na jej skvelé rady, ale viem, že si musím poradiť sama. Niekedy si myslím, že všetko zlé je na niečo dobré, ale  verím, že raz sa tam hore s ňou stretneme a budeme spolu. Náš otec našťastie žije a pracuje v Los Angeles ako manažér jednej firmy. Domov chodí dvakrát do roka a cez sviatky. On je náš hrdina, pretože vie čo chceme a chce pre nás to najlepšie. Keďže dobre zarába, posiela nám peniaze na školu, stravu, oblečenie.

Bývam v štáte Kanada, v mestečku Stafford. Hovorím tomu Narnia, pretože tu nič nie je, iba jeden blbý bar a tým to končí. Keď sa pokúšam ísť niekde na zábavu, musím počkať, kým ju niekto spraví. Moja najlepšia priateľka sa volá Nina Donovan. Je to moja druhá sestra, s ktorou si veľmi dobre rozumiem a  hovorím jej všetko. Veľmi ju ľúbim, pretože vždy ma podrží, keď som na dne. Býva tri bloky od môjho domu. Dnes oslavuje svoje devätnáste narodeniny  a koná sa u nej party. Na dnes som si prichystala konečne niečo normálne, čo si hodím na seba, pretože posledné dva dni sa mi nechce nejako upravovať a obliekať. Však dva dni nosiť ten istý drdol a chodiť v tom istom tričku je “normálne“. Sú tri hodiny, akurát aby som sa začala chystať. Vošla som do kúpeľne. Rozhodla som sa pre rýchlu sprchu. Otočila som kohútikom a nechala som odtiecť teplú vodu. Zatiaľ som sa povyzliekala. Rozpustila som si vlasy a vošla som do sprchy. Naniesla som na seba šampón a poriadne som sa namydlila. Rýchlo som sa opláchla. Za päť minút som bola hotová. Vyšla som zo sprchy a poriadne som sa vyutierala do sucha. Rozhodla som sa pre vyžehlené vlasy. Zapla som fén a začala som si ich fénovať. Do troch minút boli suché. Hneď potom som si zapla žehličku a položila som ju na skrinku, nech sa zohreje. Za tých pár sekúnd som  si odbehla do izby pre spodnú bielizeň. Obliekla som sa a zbehla som naspäť do kúpeľne. Chytila som žehličku, ktorá bola vrelá a začala som si žehliť vlasy prameň po prameni. Prečesala som sa a  vytiahla som žehličku zo zástrčky a odložila som ju. Vošla som do izby a rozmýšľala som, ako sa namaľujem. Tvár som si pretrela obrúskom a pustila sa do maľovania. Na tvár som si naniesla make-up a zakryla svoje nedostatky. Na oči som si naniesla čierne očné tiene, k tomu som si pridala čiernu linku, doladila som to špirálou. Svoj výtvor som dokončila čiernou ceruzkou na oči, vzala som do rúk rúž a naniesla som ho na svoje pery a cmukla som do zrkadla. Rozmýšľala som, čo si oblečiem. Nakoniec som sa rozhodla pre džínsy, moju obľúbenú košeľu, ktorú som dostala od mamky,  čiernu koženú bundu, baleríny a čiernu kabelu, do ktorej som si nahádzala potrebné veci ako mobil, kľúče, rúž. Nastriekala som na seba pár kvapiek voňavky a zabuchla som za sebou dvere. Ako som schádzala dole schodmi, zastavila ma teta Emilly.

„Kam ideš?!“ opýtala sa. ´

„Nina má oslavu, idem ku nej. Prečo?“

„No, aby si bola do 10 doma!“ odpovedala.

„Teta Emilly, viem sa o seba postarať. To, že  má oslavu, neznamená, že budem do 10 doma, pretože sa chystám u nej spať a prídem ráno,“ povedala som.

„Myslím si, že by si mala byť kúsok milšia a zobrať aj Matta nemyslíš?“

“Matt vie čo chce, ak by chcel ísť som mnou, už by mi otváral dvere. A kde je vlastne Matt?“ spýtala som sa.

„Drahá, neviem, myslela som si, že ide  s tebou,“ povedala.

„Hneď, keď prídem na oslavu, zavolám mu, kde je a dám vám vedieť. Aj tak už meškám, tak sa zatiaľ majte,“ odpovedala som.

Cestou som si spomenula, že Matt má zápas z basketbalu, a tak išiel asi naň. Už sa mi nechcelo tete volať, a preto som to nechala tak. Ku Nine som prišla o 15 minút neskôr nato, ako ma  teta zdržala. V diaľke som zbadala Ninu, ako beží za mnou.

„Ahoj, kde si bola tak dlho preboha?“ spýtala sa ma.

„Kebyže ma teta Emilly nezdrží svojimi otázkami, už by som si nalievala tretí drink,“ odvetila som. ´            „A vlastne už sa to u teba rozbehlo?“ spýtala som sa. ´

„No, ani nie, zatiaľ je tu len Tisha, Kate, Klaus a  tvoj brat.“

,,Čo do kelu tu robí môj brat?! Mal byť na zápase! Akurát som mu chcela volať, tete nič nepovedal a len tak si zdrhne?“

„Mňa sa nič nepýtaj, ja sa do vás nestarám, vyrieš si to s ním,“ povedala.

Vošli sme do domu a prvý kto sa na mňa pozrel pohľadom, že „poď cica“,  bol Klaus. Klaus je strašný sebec, ale na druhej strane je aspoň úprimný, a keď sa mu niečo páči, bojuje proti tomu do poslednej chvíle. Niekedy to preháňa, ale vždy sa mu podarí zvíťaziť. Zložila som si veci a išla som za Mattom. Bol v obývacej izbe s Tishou.

„Ty si strašne sprostý, to ti poviem. Najprv mi povieš, že ideš na basket s Jeremym, a potom sa tu opíjaš z jedného drinku?“ povedala som mu.

„Inak, ahoj, som rád, že si prišla. Ja sa len zabávam, zápas mám o piatej. Čakám, kým ručička dorazí do cieľa a už tu nebudem,“ odvetil.

„Vieš čo, stačí ti jeden drink dobre? Preriekla som sa. Teta ťa všade zháňala! Prečo si jej nepovedal, že máš zápas? Dobre vieš, že teta sa nezastaví a vypytovala by sa dovtedy, kým by jej jazyk neodpadol,“ povedala som.

„Sestrička, však už idem, ešte si dám druhý drink a padám. Ozvem sa tete tesne pred zápasom, že som živý a zdravý,“ odvetil.

,,Ja prídem zajtra ráno. Ak by ma zháňala teta, tak vie kde som.“ povedala som Mattovi.

Matt sa postavil, išiel si naliať ešte druhý drink, vypil ho na ex a zatvoril za sebou dvere. Matt bol veľmi rozumný a učenlivý. Občas si vyjde s kamarátmi von a zabaví sa. Je celý po mamine, aj ona milovala šport a rada sa zabávala. V škole sa mu darí, baby majú naňho slabosť.

Keď Matt opustil dom, zbehla som si po pohár a naliala som si rum. Nechcem mať dnes žiadne starosti, a tak som sadla na barovú stoličku a popíjala som. Čudovala som sa, pretože dnes sa tu malo žiť a podľa plánu som tu nemala takto sedieť na zadku. Nikto zatiaľ neprichádzal, a tak som sa rozhodla, že sa porozprávam s Klausom. Je vzadu v záhrade a kecá s Tishou. Tisha má sedemnásť rokov a je to naša spolužiačka. V pohode baba, len občas má svoje chvíle a háda sa s každým. Inak je super baba, takže si s ňou   mám vždy čo povedať. Jej mama je Američanka a jej ocino Holanďan, inak nič o jej rodine neviem, iba to, že nie je z tejto štvrti a býva v Ontariu a do školy prichádza školským autobusom.

,,Ahojte, neruším?“ spýtala som sa.

„Car, ty nerušíš nikdy, deje sa niečo?“

,,Nie, len sa čudujem, pretože dnes sa tu malo žiť a zatiaľ tu nikto nie je, takže mi je to čudné a ja hlavne čakám na Tylera,“ odpovedala som.

„Nemaj žiaden strach, o chvíľočku tu bude toľko ľudí, že až…. Tyler sa tu má dnes objaviť? Nie je náhodou v New Brunswicku v New Jersey?“ opýtal sa.

,,Áno, tam je, ale dnes príde s mojim prekvapením pre Ninu. Má sa tu čoskoro objaviť.“

„Počkaj, s akým prekvapením to má prísť?“ opýtal sa.

„Dohodla som jej stretnutie s niekým dôležitým v jej živote. Dobre vieš, že Nina žije len so svojou mamkou a ocina nevidela už 15 rokov. Tak som sa sním spojila, povedala som mu o Nine, oznámila dátum party a Tylera som požiadala, aby prišiel s ním.“

„Chápem to tak, že dnes uvidí Nina svojho ocina po prvýkrát, že?“ povedal.

„Bohužiaľ áno, ale bude to pre ňu najlepšie, sama mi vravela, že nedokáže žiť s pocitom, že k niekomu patrí, ale nevie o ňom nič… absolútne nič… A najhoršie na tom je, že ešte nikdy sa neodhodlala o ňom dozvedieť viac. Otec má byť pre svoje dieťa hrdinom a nie sa ho len tak bezdôvodne vzdať a adios starý život.“

„Myslím si, že to bude pre ňu dosť prekvapujúce, ale zároveň bolestivé, “ povedal Klaus.

„Za tie roky ten chlap určite musel dostať rozum a myslím si, že to bude všetko v poriadku.“

„Koľko je vlastne hodín?“ spýtala som sa.

„Zatiaľ je len 6 hodín. O koľkej má prísť Tyler?“

„Má tu byť už čoskoro, do deviatej by to mal stihnúť. Idem skontrolovať Ninu, už hodinu sa neozýva,“ oznámila som Klausovi a vbehla som zadným vchodom do kuchyne. Naliala som si ďalší pohár rumu, a vybehla som hore po schodoch.

„Nina, Donovan, ste tu ?“ zakričala som. Vošla som do izby a Ninu som nikde nevidela. „Nina, si v spálni, že?“

„Áno, som tu, deje sa niečo?“

„Konečne som ťa našla. Kde si? A čo robíš?“ spýtala som sa.

„Už hodinu sa neviem vymotať z tejto izby! Hľadám si košeľu, ale neviem ju nájsť!“

„Hmmm, po prvé, keď niečo hľadáš, sprav si najprv poriadok, a tak to rýchlejšie nájdeš,“ podotkla som.

„Akože na tom som sa mala zasmiať, hej?“ povedala mi.

„Ak si chcela, tak si mohla, ale inak som ťa nenútila,“ zasmiala som sa a odpila som si z pohára.

„Tu máš,“ povedala som jej a hodila som do nej košeľu.

„Nevieš hľadať. Ešte stále si nezistila, že tvoja väčšina vecí končí pod posteľou?“ konštatovala som. „Prosím ťa, nediriguj ma, viem, kde čo mám, ale ďakujem, že si mi to pripomenula.“

„Vidíš a toto neznášam na tebe, že máš pravdu, ale tak provokatívne to povieš, že idem vybuchnúť!

Ako to robíš?“ spýtala sa ma.

„To robí ten rum asi, inak ti vždy normálne odpoviem.“

„Bože Car,“ posmešne oznámila a prekrútila očami.

„Neviem čo si tým chcela povedať, ale vyzerala si veľmi vtipne,“ povedala som jej a začala som sa rehotať ako blázon.

„S tebou fakt nie je nuda, niekedy si pripadám ako najväčšia trapka, čo sa s tebou kamaráti, ale zato to neľutujem, pretože ma vieš fakt pobaviť.“

Nina sa na mňa pozrela a zároveň ukázala na pohár s rumom. „Odlož to už, dobre?“ povedala a poslala ma do kuchyne.

„Nevyprovokuješ ma, haha, to sa ti nepodarí, ale idem sa pozrieť dole či už niekto prišiel,“ podotkla som.

Zišla som do kuchyne, položila pohár a zbadala som Kate s Tishou, ako utekajú smerom ku mne. „Nejaké auto prišlo, zrejme to bude Tyler, choď sa radšej pozrieť,“ oznámila mi Kate.

„Už? No dobre, bežím, vy radšej choďte oznámiť Nine, nech sa pripraví a zbehne dolu,“ povedala

som im vzrušeným hlasom a bežala som pred dom. Hneď som zbadala Tylera, ako vystupuje z auta a za ním vystúpil Ninin otec. Bola som fakt prekvapená, no trošku som sa aj bála. Dôvod? Nevedela som, ako na mňa jej otec zareaguje.

 

Gréta Mitterpachová, 4.A

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s