Navštívili sme Kocúrkovo

V dňoch 24. a 25. apríla sme sa my, žiaci 1.B triedy, zúčastnili exkurzie do Košíc. V pondelok sme o 10.25 hodine vyrazili vlakom z Hnúšte do Jesenského. Cesta trvala približne hodinu. V Jesenskom sme čakali na rýchlik do Košíc. Po dlhšej ceste sme približne o pod tretej dorazili do miesta určenia. Ubytovali sme sa v Hosteli Košice, kde sme dostali asi pol hodinu času na oddych a neskôr sme vyrazili do Auparku. V Auparku sme sa občerstvili, nakúpili sme a vrátili sme sa na hostel, kde sme sa prezliekli, upravili a presunuli sa do historickej budovy Štátneho divadla Košice.

Predstavenie Kocúrkovo od Jána Chalupku bolo vtipné, zábavné a poučné. Napriek tomu, že dielo bolo napísané v 19. storočí, súčasní interpreti ho posunuli do 21. storočia. Herci mali oblečené moderné kostýmy a moderne sa aj vyjadrovali. Používali dysfemizmy, pejoratíva a vulgarizmy, ktoré však neboli samoúčelné. Predstavenie sa skladalo z dvoch dejstiev, ktoré boli oddelené prestávkou. Dej pôvodného príbehu dotvárali vsuvky pozostávajúce z rap-ových a tanečných ukážok. Samotné divadelné prestavenie poukazovalo na problémy tohto storočia, napríklad korupcia, rodinkárstvo, alkoholizmus, vypočítavosť žien ohľadom vzťahov a vydaja.

Hlavná postava Anička Tesnošilová stvárňovala vypočítavú ženu, ktorá sa mala najprv vydať za suseda Martina, za čo by ho Aničkin otec volil za rektora. Samozrejme, suseda Tesnošilovcom za túto „službičku“ dávala štedré dary. Lenže pred ženbou Martin utiekol a Aničku nechal napospas svojmu susedovi, do ktorého sa ona ihneď zamilovala. Jíří Svoboda sa stal rektorom, no nakoniec sa oženil  s Ľudmilou, dcérou bývalého učiteľa. Ohrdnutá Anička odchádza do Londýna, odkiaľ si dovedie nového ženícha, módneho návrhára. Ani toto zasnúbenie jej však nevyšlo, pretože jej ženícha zatkli. Nakoniec Aničke ostal starý mrzutý právnik, ktorého síce za manžela nechcela, ale zobrala si ho, aby neostala „starou dievkou“.

Náš spolužiak Dávid Ondruška zhodnotil divadelné predstavenie kladne, no prekvapilo ho, že dej Kocúrkova bol posunutý do súčasnej doby a na rozdiel od pôvodného diela v ňom vystupovali namiesto zbojníkov mafiáni, národnostná otázka bola potlačená a vyzdvihnutá bola skôr problematika korupcie či kritika negatívnych ľudských vlastností ako chamtivosť a vypočítavosť. Výkony hercov Dávid zhodnotil na jednotku. Veľmi ho prekvapilo, že dielo obsahovalo množstvo vulgarizmov a druhé dejstvo odkazovalo na ďalšie Chalupkove diela a to Všecko naopak aneb Tesnošilova Anička se žení a Honzík se vydáva a Trasořitka anebo Stará láska se předce dočekala.

Po ukončení divadelného predstavenia sme sa vrátili na hostel a išli sme spať. Ráno sme sa zobudili skoro, aby sme mali čas pobaliť sa a o pol ôsmej sme vyrazili na vlakovú stanicu, kde sme mali hodinu času na raňajky. Rýchlik do Jesenského nám šiel o pol desiatej. V Jesenskom sme museli opäť čakať na spoj do Hnúšte, kde sa náš výlet skončil. Z tejto exkurzie nám však ostalo mnoho skvelých zážitkov, na ktoré môžeme spomínať.

Žiačky a žiaci 1.B

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Tri družstvá, tri kategórie a hlavne tri poháre!

Gymnazistky a gymnazisti  vzorne reprezentujú Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti, mesto Hnúšťa a Banskobystrický kraj

Tri družstvá, tri kategórie a hlavne tri poháre!

V dňoch 22.-23.apríla 2017 sa v Trenčíne  odohrali školské M SR základných a stredných škôl, kde tí najlepší bojovali o titul Školský majster Slovenska.

Osem dievčenských a osem chlapčenských družstiev si v každej kategórii (ZŠ a SŠ) svoju účasť na majstrovstvách vybojovalo najprv v okresných, regionálnych a následne v krajských kolách. Tím tvorili dvaja hráči, ktorí súťažili vo štvorhre a následne v dvojhrách .

Banskobystrický kraj  po víťazstve  v krajskom kole  v troch  kategóriách reprezentovali žiaci a žiačky Gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti : SŠ dievčatá – Monika Hrušková, Vanessa Mináčová, SŠ chlapci – Dárius Bálint, Martin Vrbinský a ZŠ dievčatá – Alžbeta Bálintová a Zdenka Slatinská.

V kategórii žiačky stredných škôl to mali hnúšťanské dievčatá Hrušková a Mináčová veľmi ťažké – v skupine sa stretli štyri najsilnejšie kraje a Vanesska sa nešťastne zranila. Napriek zraneniu obidve dievčatá bojovali a len tesne prehrali s dievčatami z Košíc, ktoré sú členkami reprezentačného tímu. Zo skupiny postúpili z druhého miesta. V konečnom súboji o tretie miesto vyhrali a pre školu vybojovali cennú bronzovú medailu a pohár.  

Rovnako sa darilo aj chlapcom – Dárius s Martinom postúpili zo skupiny z 1.miesta a po prehre s košickým tímom vybojovali pre Banskobystrický kraj striebornú priečku.

Zdenka s Betkou boli naším tajným želiezkom v ohni. Najprv predviedli vynikajúce výkony s dievčatami z Prešova  a ako zápas majstrovstiev môžem hodnotiť finálový zápas s dievčatami zo Športového gymnázia v Košiciach. Obidve dievčatá zahrali na kurte svoje životné zápasy a po výhre sa stali víťazkami kategórie základných škôl. Zvíťazili, potvrdili úlohu favorita a získali titul Školský majster Slovenska v bedmintone na školský rok 2016/2017.

Gymnazisti a gymnazistky z malého mesta Hnúšťa po ťažkej tréningovej práci zúročili svoje snaženie a obsadili prvé, druhé a  tretie miesto. Vzorne reprezentovali školu a mesto. Dokázali tak, že sú nielen vynikajúci žiaci, ale aj úspešní športovci.

Spoločne s chlapcami zo ZŠ Sliač ( Erik Bartoš, Simeon Suchý a Andrej Suchý pod vedením Ing. Jána Jurčiaka ) vzorne reprezentovali Banskobystrický kraj a vybojovali dve prvé miesta, jedno druhé a jedno tretie miesto.

O úspešný priebeh M SR sa postarali a ceny do súťaže zabezpečili CVČ v Trenčíne a Slovenská asociácia športu na školách v Bratislave. Organizátorom patrí veľké poďakovanie za 2 krásne dni v Trenčíne..

Vďaka patrí  riaditeľke školy PhDr. Margite Féderovej za podporu mladých športovcov,  trénerom, mestu Hnúšťa a p. Adriánovi Hanesovi, ktorý celé dva dni našich hráčov podporoval.

K dosiahnutým úspechom blahoželáme!

Mgr. Miroslava Pevná

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Krajské kolo v bedmintone žiakov a žiačok stredných škôl

Dňa 21.februára 2017 sa žiaci Gymnázia Mateja Hrebendu zúčastnili krajského kola v bedmintone  školských družstiev, usporiadateľom ktorého bol EFFORT klub Zvolen.

V kategórii žiakov SŠ si zmeralo sily 6 družstiev Banskobystrického kraja, v kategórii žiačok SŠ nastúpilo 5 družstiev.  Družstvá  v zložení Monika Hrušková, Vanessa Mináčová , Dárius Bálint a Martin Vrbinský potvrdili formu favorita a obsadili 1.miesto. Na Majstrovstvách Slovenskej republiky, ktoré sa konajú 22.-23. marca 2017 v Trenčíne, zabojujú o 1. miesto a titul Školský majster SR. Ako víťazi kraja budú hájiť farby Banskobystrického kraja.

O úspešný priebeh krajského kola sa postaral vrchný rozhodca Ing.J.Jurčiak, súťaž otvoril a hráčov privítal Mgr. Julián Krull z CVČ v Banskej Bystrici a medaily a diplomy odovzdala hráčom Mgr. Eva Murková z CVČ v Banskej Bystrici.

Mgr.Pevná

dscn1536 dscn1540

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Víťazne na kraj

Žiaci a žiačky Gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti po víťazstve v okresnom kole v bedmintone školských družstiev hájili farby školy a okresu Rimavská Sobota aj 26.1. a 14.02.2017 na regionálnom kole v Hrachove. Zdenka Slatinská a Alžbeta Bálintová zvíťazili v kategórii ZŠ a Monika Hrušková, Vanessa Mináčová, Martin Vrbinský a Dárius Bálint rovnako ako ich mladšie spoluhráčky potvrdili úlohu favorita a postúpili na krajské kolo v bedmintone stredných škôl.

Kategória žiakov ZŠ bola v réžii chlapcov zo ZŠ J.F.Rimavského v Hnúšti. Stanko Páleš a Adrián Tobias Hanes  zvíťazili a  vybojovali si postup na krajské kolo.

Vrchným rozhodcom  bol Mgr. M. Keder. Diplomy zabezpečilo CVČ Rimavská Sobota.

Mgr. Pevná

20170119_121205 20170119_125531

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Vianočné tvorivé dielne

Dňa 15. decembra 2016 sa v našej triede uskutočnila vianočná tvorivá dielňa. V rámci tvorivej dielne sme vyrábali darčeky – krabičky na drobnosti pre našich rodičov alebo súrodencov. Najprv sme si mali vybrať krabičku. Na výber sme mali dva druhy krabičiek a to buď oválneho alebo štvorcového tvaru. Potom sme krabičky natupovali. Tupovanie je technika podobná maľovaniu štetcom, lenže na zafarbenie krabičky sme používali hubky s farbou, ktoré sme pritláčali a nie ťahali. Po tupovaní sme krabičky vysušili fénom, aby farba rýchlo vyschla. Následne sme si vybrali servítku na výzdobu. Dve biele vrstvy servítky sme oddelili. Na krabičku sme potom lepili už len tretiu, vrchnú farebnú časť servítky. Po nalepení sme krabičku opäť vyfénovali a na koniec sme ju celú nalakovali.

Tvorivá dielňa bola finančne podporená OZ Otvorenosť. Ďakujeme!

15966356_10207615581977510_1860134276_o 15966889_10207615582577525_535258924_o 15967335_10207615582417521_187017829_o 15970730_10207615581777505_1950999936_n 15991394_10207615581857507_1228990642_o 16009804_10207615582497523_1965160046_o 16010096_10207615582537524_1498444245_o 16010497_10207615586817631_1551328597_o 16010668_10207615582297518_441313054_o 16010669_10207615581617501_875921111_o

Peter Hradovský (3.A)

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Výstava s atmosférou Vianoc

Dňa 1.12.2016 sme spolu so 4.A triedou navštívili výstavu pohľadníc v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. Pre pána Mgr. Martina Pliešovského, ktorý výstavu pripravil a nám o pohľadniciach aj porozprával,  je zbieranie pohľadníc srdcovkou. Vo svojej zbierke má okolo 16 000 pohľadníc s rôznymi motívmi. V Mestskom kultúrnom stredisku  v Hnúšti boli vystavené pohľadnice výlučne s vianočným motívom z rôznych historických období. Najstaršie pohľadnice, ktoré  sú čierno-bielej farby, pochádzajú spred roka 1920. Ďalej sme si mohli obzrieť rôzne pohľadnice z obdobia druhej svetovej vojny. Tých bolo vystavených pomenej, pretože počas vojny pošta fungovala v prvom rade pre vojnové účely a nie na to, aby si mohli rodiny posielať pohľadnice. Postupom času sa rozvíjala aj zbierka pohľadníc pána Pliešovského. Najnovšie pohľadnice, ktoré má vystavené, sú už farebné a majú rôzne motívy. V zbierke sa nachádzajú pohľadnice z rôznych krajín sveta ako napríklad z Čiech, Poľska, Ruska a mnohých iných štátov. Vo výstavnej  miestnosti sme si taktiež mohli prezrieť nádherne vyzdobený štedrovečerný stôl, ktorý má pripomínať vianočnú atmosféru minulosti. Celá táto výstava má príjemnú atmosféru, iste sa ju oplatí vidieť.

Simona Kamenská 1.B

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Známa neznáma Indonézia

Vo štvrtok 13.10. 2016 sme mali v škole besedu s Radkou Paššákovou o Indonézii, ktorá v tejto krajine žila osem mesiacov. Besedy sme sa zúčastnili  dve triedy – 1.B a 2.B.

Na besede sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých informácií, ktoré sa týkali hlavne spôsobu života ľudí v Indonézii, ich kultúry, zvykov a tradícií. Mali sme možnosť vidieť aj tradičné šaty, ktoré nosia ženy pri rôznych ľudových tancoch. Tiež sme sa oboznámili s prírodnými podmienkami v tomto kúte sveta a zopakovali sme si niečo aj z geografie, napr. že hlavným mestom Indonézie je Jakarta.

Prednášajúca nás tiež varovala, že keď príde do Indonézie nejaká cudzinka, má si dávať veľký pozor hlavne na svoju kabelku, pretože práve osamelé ženy sa často stávajú obeťami krádeží. Zaujímavé je, že ak príde do tejto krajiny beloch, každý sa s ním chce fotografovať.

Beseda bola zaujímavá hlavne v tom, že nám ponúkla množstvo informácií, ktoré sme o Inodnézii, pre nás exotickej krajine, doteraz nevedeli.

Dominika (1.B)

img_20161013_114621 img_20161013_114723 img_20161013_114748

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Krúžok mladých priateľov poľovníctva na súťaži v Liptovskom Hrádku

Dňa 24. júna 2016 kolo pol štvrtej poobede sme ja – Dianka Kiráľová a Milan Kyseľ z druhej A triedy, Matej Ebergényi zo štvrtej A a pán profesor Mgr. Bohuš Ľupták vyrazili na cestu do Liptovského Hrádku, kde sme sa mali nasledujúci deň zúčastniť celoslovenskej súťaže Krúžku mladých priateľov poľovníctva. Zo slnečného počasia v Hnúšti sme prišli do búrky v Liptovskom Hrádku. Chvíľu sme počkali, kým dážď stíchne a išli sme sa zapísať a ubytovať. Po ubytovaní sme mali večeru, po ktorej nasledovala prednáška o svišťoch a kamzíkoch. Večer po prednáške sme išli na izbu, zatiaľ mali vedúci krúžkov poradu. My sme sa na izbe ešte učili.

Na druhý deň sme sa zobudili, naraňajkovali a išli na súťaž, na ktorú sme sa pripravovali s pánom profesorom Ľuptákom od začiatku školského roka.  Naša príprava na súťaž začala tým, že sme si mali  vypracovať rôzne otázky k testu, ktorý nás čakal na súťaži. Každý tím musel vedieť 200 otázok, ďalších 20 bolo zo zdravotníckej prípravy, ktorú sme museli tiež ovládať. Na súťaži bolo vybraných 30 otázok do testu, ktoré sme riešili ako prvé. Potom sme navštevovali rôzne stanovištia a zbierali ďalšie body do celkového hodnotenia.

Na krúžku sme sa následne učili spoznávať poľovné psy. Spolu ich bolo 100 a každý bol iný. Na súťaži sme mali s poznať piatich psov pomenovať ho a zaradiť do príslušnej skupiny poľovných psov. Za každú správnu odpoveď boli dva body, spolu sme tak mohli získať desať bodov.

Medzi ďalšie disciplíny patrila zoológia – poznávanie poľovnej zveri a botanika – poznávanie ihličnatých a listnatých drevín. Poznávanie zveri bolo jednoduchšie, pretože sme mnohé druhy poznali z bežného života alebo z biológie. Ťažšie bolo poznávanie drevín. Rozoznať  stromy len podľa malých konárikov nebolo najľahšie. Ľahké bolo aj poznávanie stôp zveri. Stačilo, aby sme spoznali tvar a veľkosť stopy, potom napísať rodový a druhový názov zveri už bolo jednoduché.

Počas krúžku sme sa pripravovali aj z názvoslovia trofejí a poľovníckych zariadení ako kŕmidlá, posedy a učili sme sa poznávať zvuky zveri . Pre mňa bolo asi najťažšie poznávanie zvukov všelijakých živočíchov. Názvoslovie trofejí bolo rozdelené na zhody, trofeje, kly  a lebky šeliem, pri ktorých sme mali určiť o akú trofej ide a určiť jej dve časti.

Keď prišlo krajšie počasie, vyšli sme s ostatnými súťažiacimi na dvor a tam sme absolvovali športovú disciplínu – chodúle. Na chodúľoch sme museli prejsť desať metrov bez pádu. Potom prišlo na rad strelectvo. Každý z nás mal päť výstrelov v leže zo vzduchovky na vzdialenosť desať metrov. Maximálny počet nastrieľaných bodov bolo 50 a výsledok sa vydelil piatimi s presnosťou na jedno desatinné miesto a to sa zapísalo do kontrolného listu. Učili sme sa aj určovať azimut zo stanovišťa na určitý objekt. Poslednou disciplínou bolo názvoslovie zbraní, kde sme mali určiť názov jednej zbrane a jej štyroch častí. Potom sme odovzdali kontrolný list aby nám rozhodcovia spočítali získané body.

Do vyhlásenia výsledkov ostávalo veľa času, tak sme sa išli prejsť. Vošli sme do podchodu pod železničnou traťou, ktorý bol vymaľovaný grafitmi  pamiatok Liptovského Hrádku. Pripojili sme sa k svojim protihráčom, ktorých sme stretli počas prechádzky a spolu sme navštívili Národopisné múzeum. Keď sme sa z múzea vrátili na miesto konania súťaže, výsledky už boli hotové. Počkali sme ostatných súťažiacich a začalo sa vyhodnotenie. Aj keď náš tím neskončil na prvých troch miestach, tak sme si tieto dva dni užili a dúfam, že na budúci rok sa súťaže zúčastníme opäť. Domov sme si zo súťaže odniesli diplomy, menšie ceny a dobrý pocit, že sme zažili niečo nové.

Diana Kiráľová (druhá A)

1 2 3

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1017895774954639.1073741934.100002026777659&type=1&l=55a5ecd335

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Exkurzia Budapešť 2016

16. júna 2016 začal autobus tvorený štyridsiatimi žiakmi a tromi profesorkami naberať smer Gödöllő. Žiaci prvej A, druhej A, tretej A a štvrtej A triedy a pani profesorky Eva Talianová, Zlatka Vinclavová a Ľudmila Bystrianska prežívali dvojhodinovú cestu veľmi dobre, atmosféra bola vynikajúca, dokonca sa aj spievalo. V Gödöllő sme navštívili Kráľovský kaštieľ, ktorý bol postavený pre cisárovnú Sissi. Vstupná brána kaštieľa bola tvorená mramorovými stĺpmi a krásnymi ozdobami nad oknami. V kaštieli sa nachádzalo množstvo miestností, ktoré sme mali možnosť si prezrieť. Za kaštieľom bola veľmi pekná záhrada. Vynímalo sa v nej mnoho druhov kvetov hýriacich všetkými farbami. V strede záhrady bola fontána, pri ktorej sa dalo aj sadnúť si. Posedieť si a urobiť si piknik sa dalo v celej záhrade. Po prezretí kaštieľ sme nasadli na autobus, ktorý nabral smer Budapešť.

V Budapešti nás autobus vysadil pred nákupným centrom Campona. Profesorky nám dali možnosť sa najesť a poobzerať si obchody. Po hodinovej prestávke na obed sme zišli do Tropicária. V Tropicáriu  sa nachádzalo veľké množstvo rýb, plazov, vtákov ale aj opíc. Tropicárium bolo rozdelené do viacerých sekcií, napríklad tam bola časť venovaná dažďovému pralesu, akváriá pre sladkovodné ryby či akváriá s morskou vodou. V dažďovom pralese bola simulovaná búrka, aby sa zvieratá cítili ako doma. Bol tam aj krokodíl, ktorý oddychoval. Túto časť obývali aj opice a vtáky, ktoré sa podľa mňa najviac podobali našim sliepkam. O 14.30 sme mali možnosť pozrieť si aj chovanie hadov myšami. Bolo zaujímavé, ako had dokázal zjesť takú veľkú myš. O pol hodinu neskôr sme mohli vidieť aj kŕmenie žralokov. Kŕmenie sme pozorovali z tunela, ktorý sa nachádza pod akváriom. Žraloky kŕmili potápači. Potápači mali na rukách  kovové rukavice, aby ich žraloky nemohli pohrýzť, keď si brali ryby priamo z ich rúk. Vedľa veľkého akvária sa nachádzal bazén s rajami. Ak k vám raje priplávali, mohli ste ich pohladkať. Väčšinou tie staršie raje ostávali plávať v spodnej časti bazéna, skôr sa vám nechali pohladkať mladé raje.

Po troch hodinách sme sa stretli pred Tropicáriom a išli sme do autobusu, ktorým sme sa dostali do hostela. Hostel bol trojposchodový a my sme obsadili všetky tri poschodia. Po zložení našich vecí do izieb sme hrali v záhrade futbal. Keď sa zotmelo, hrali sme karty alebo sme sa rozprávali. Okolo jedenástej nám pani profesorka povedala, že máme ísť na izby. Osprchovali sme sa, ale spať sme nešli, rozprávali sme sa do rána. Okolo siedmej sme mali budíček, poupratovali sme si izby, zbalili sme si všetky veci a išli sme von. Profesorky skontrolovali, či sme niečo nezabudli na izbách, odovzdali sme kľúče a pomaly sme cez bráničku prešli k autobusu. Nasadli sme a išli sme smer Citadella.

Citadella je najkrajšia výhliadka na mesto Budapešť. Taký krásny pohľad, aký sa nám naskytol na Citadelle, som ešte nezažil. Bolo krásne vidieť dve časti Budapešti – Budín a Pešť, ktorých hranicu vytvára rieka Dunaj. Dva pradávne mestá spájajú iba mosty. Na niektorých miestach na Dunaji sa nachádzajú ostrovčeky. Videli sme aj Budínsky hrad, Parlament a mnohé iné pamätihodnosti. Na niektorých svetových stranách dokonca nebol viditeľný ani koniec mesta. Pri vstupnej bráne do opevnenia a do múzea boli obchody plné suvenírov a magnetiek. Po menších nákupoch sme nasadli do autobusu a pokračovali sme ďalej v ceste.

Vodič autobusu nás vyložil asi 500 metrov od ZOO, lebo pred ňou sa nedalo parkovať. Prišli sme pred ZOO, pani profesorka nám kúpila lístky a išli sme dnu. Pre istotu sme si zobrali aj mapky zoologickej záhrady, lebo inak by sme sa tam stratili. Potom sme išli preskúmať celú ZOO. Najprv sme sa dostali ku ohradám so zebrami, plameniakmi a hrochmi. Zebry v ohrade skákali ako zjašené veverice. Plameniaky krásnej ružovej farby oddychovali  a hroch tiež niekde ležal. Po ceste sme sa dostali do časti venovanej savane, kde boli žirafy, nosorožce a gazely. Žirafy sa dali aj kŕmiť, dokonca vás mohli svojím dlhým jazykom oblízať. Išli sme do budovy, v ktorej boli umiestnené mravenčiare. Mravenčiare so svojím dlhým ňufákom prehľadávali piesok, po ktorom behali. V ZOO bola vybudovaná veľká hora vyzerajúca ako skala, mohli ste na ňu vyliezť a pozorovať zvieratká. Bolo odtiaľ vidno paviány, gorily a lemury. Potom sme sa vybrali na cestu k budove s hadmi. Po hadoch sme navštívili opičí svet, kde nám opice skákali ponad hlavy. O kúsok ďalej bolo jazierko s tuleňmi. Keď ste sa išli prejsť okolo jazierka, mohli ste zbadať cestičku k akváriu, kde ste mohli z blízka pozorovať tulene pod vodou. Ja som veľmi chcel vidieť klokany, no keď sme ku nim prišli, tak spali. Vedľa klokanov sa nachádzalo najväčšie jazero v ZOO. Plávali v ňom stovky rýb a okolo lietali desiatky vtákov a pelikánov. Neďaleko bol austrálsky výbeh, tak som si pomyslel, že keď klokany oddychovali, tak aspoň uvidím koaly, no aj tie spali. Vedľa sa nachádzala budova so zvieratami, ktoré žijú v tropickej oblasti Ameriky. Videli sme tam vydru, ktorá práve naháňala rybu, ktorú potom ju zjedla. Aj leňochody spali, ale sklamanie mi vynahradila pestrosť amazonského vtáctva. Túto budovu sme navštívili ako poslednú, už sme si len kúpili niečo na pitie a išli sme k autobusu, ktorý nás doviezol až domov. Skoro celú cestu sme prespali, zobudili sme sa až pred Rimavskou Sobotou.

Keď som prišiel domov, bol som spokojný s dobrými zážitkami, lebo takýto výlet som ešte nezažil.

Milan Kyseľ (druhá A)

????????????????

Kráľovský zámok

????????????????

Citadella

 

 

 

 

 

 

????????????????

Tropicarium

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotografie: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1012663092144574.1073741932.100002026777659&type=1&l=c8b1137baf

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár

Deň Európy

DEŇ EURÓPY sa oslavuje už od roku 1950 pravidelne 9.mája na území všetkých štátov Európskej únie.  Tento rok, presnejšie 23. mája 2016, sme Deň Európy oslávili aj my, žiaci Gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti. Našej triede, 3.A, sa naskytla neľahká úloha, stali sme sa organizátormi Dňa Európy. Spočiatku sa nám zdala táto úloha nemožná. Bola to však výzva, ktorú sme chceli ako kolektív zvládnuť. Samozrejme nám pomohla aj naša triedna pani profesorka Mgr. Ľudmila Bystrianska, ktorá nám dala rady, ako zrealizovať tento deň, predsa len má viac skúseností. Na začiatku si naši spolužiaci vylosovali jednu krajinu z Európskej únie a počas dvoch týždňov si museli pripraviť výzdobu triedy v duchu tradícii vyžrebovanej krajiny. Podmienkou bolo vytvoriť plagát so zaujímavosťami o danej krajine, pripraviť ochutnávku ich tradičného jedla a naučiť sa privítať hostí v jazyku tej ktorej krajiny. Zabudnúť nemohli ani na maskotov, ktorí sa mali stať pomyselnou „čerešničkou na torte“.

23.mája nastal konečne deň D, kedy mali žiaci prezentovať všetko to, čo si pripravili. Po tretej vyučovacej hodine sa dokončovali posledné úpravy výzdoby. Potom sa celá škola presunula do vestibulu nášho gymnázia, kde jednotlivé triedy v skratke predstavili krajiny a typické jedlá, ktoré si pripravili pre spolužiakov a profesorov. Potom sme si povedali pár organizačných pokynov.

Nasledovala prehliadka vyzdobených tried, ktoré sa na krátku chvíľu zmenili na lákavé miesta z celej Európy – Taliansko, Grécko, Francúzsko, Anglicko, Fínsko, Slovensko a Bulharsko. Návštevy jednotlivých krajín boli úžasné, boli sme milo prekvapení, ako si triedy naši spolužiaci  fantasticky vyzdobili. Z každej miestnosti vyžarovala istá energia a atraktivita konkrétnej krajiny. Boli sme očarení výzdobou triedy, maskotmi a taktiež aj malou ochutnávkou typického jedla. Po prezretí všetkých tried sme sa presunuli do telocvične, kde nám naše spolužiačky Vika a Terezka povedali základné informácie o Európskej únii a o Slovensku, ktoré v blízkej dobe bude Európskej únii predsedať. Následne nás čakala najťažšia úloha. Porota zostavená z našej triedy sa musela rozhodnúť, ktorá z vyzdobených tried je tá víťazná, tiež sme museli vybrať najzaujímavejšieho maskota. Rozhodovanie bolo náročné, keďže všetci žiaci pristúpili k danej úlohe veľmi zodpovedne. Víťaz môže byť však len jeden. Napokon sa na treťom mieste vo výzdobe a prezentovaní krajiny umiestnila 1.B trieda, ktorá nám predstavila Grécko, druhým miestom sa pýšili naši Taliani z 1.A  a na víťazný stupienok  vystúpila 2.B, ktorá reprezentovala Veľkú Britániu. Cenu za najlepšieho maskota si odniesli chlapci z 1.B, ktorí sa prezliekli za grécke bohyne a bohov z Olympu. Víťazi získali malé ceny a všetci zúčastnení žiaci si odniesli domov malý darček v podobe svietiaceho náramku.

V mene mojich „kolegov“ z 3.A triedy si dovolím povedať, že sme organizáciu tohto dňa zvládli na jednotku. Pevne dúfam, že rovnako ako sme si tento deň užili my, si ho užili aj naši spolužiaci. Zažili sme spoločné zábavné i náučné chvíle a verím, že každý si odniesol domov na tento deň krásnu spomienku. Na záver by som sa chcela poďakovať pani profesorkám a pánom profesorom za veľkú dávku trpezlivosť a pomoc pri príprave Dňa Európy. Obrovské ďakujem patrí aj mojim spolužiakom, ktorí svoju úlohu zvládli najlepšie ako vedeli.

Viktória Lásková a Zdena Slatinská (3.A)

Viac fotografií: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.995336440543906.1073741927.100002026777659&type=1&l=12f31df295

13230130_995563207187896_6640333889758339686_n 13237741_995338383877045_702058529688480957_n 13241233_995337833877100_6846479792408494728_n 13254277_995338023877081_4213928783716223770_n 13266130_995340487210168_6511453724788185330_n

Zverejnené v kategórií Nezaradené | Pridaj komentár